SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jasenný večer

Lial — lial sa rumenec… na čistom západe oblaky horely, zánetom pýru polejúc vrchy i dolinu šíru. Listie si šeptalo o zlatom poklade… kto by sa kormútil, že sa noc blíži? jasot i na veľkom vežovom kríži! Lial — lial sa rumenec… po skalnom priedomí vozy sa hegaly… ruch ta i zpiatky, do dvorov — bučiac — sa vracaly statky. Zbudlý zvon hlaholil, doznel zvuk pokonný, oblaky bledly i zjasaly znova do ruda — červena — do fialova. Nádhera života!… Na svahoch úsvitu čudná žiar, bez farieb… hroziac a desiac dvíhal sa veliký — studený mesiac. Západ v tom doháral — na pohľad bez citu? ostal len popol a úbytkom kúzla varito zamĺklo — duša mi mrzla!