SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zbytočná otázka

Nač spytovať sa v celle, jej kameň slzne, a tesným oknom paprsk sotva vkĺzne, hoc striebrom svit sa belie na horách, kúpe požehnanie rolí — nač’ spytovať sa raba, čo ho bolí?? Veď bolí všetko: temno, ktoré ducha bije, tep hodín, čo kdes’ s veže tiká, i svetlo z bledej lampy žalárnika, i chlieb, i voda — tu rozrýva hruď, kruto-besne hlodá ostrými zuby trápnej nostalgie, čo potrýzni, keď chce ťa vyrvať zvôli… Tu bolí všetko — všetko bolí a k vlhkým stenám nemožno sa vinúť, bo život svoje chce — oj, svoje žiada, hruď z čistunkého vzduchu ssať by rada, nie — pri prechádzke dvorom na pár minút, lež — kde sa ozvú voľne hory-doly… Nač’ spytovať sa raba, čo ho bolí?? 2./X. 1918.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama