Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 37 | čitateľov |
Tá smidka, pre ňu dlaň na kameň tvrdne a spadá sa, spráska — je vymletá z klásočka-kláska, čo neodcudzia nám rečičky svodné a bludné. My jeme svoj chlieb — svoj, za horký-prehorký znoj, zo zeme, po otcoch zdedenej zeme, zaň iba ak Bohu keď dlhujeme, však nikomu-nikomu viac… Hej, žijeme čestne z rúk prác nežobrúc u prahov v lieni, svet ďaleký je nám otvorený… a preto i k smiechu, keď príživník kýsi mnie, že si berieme vedno s ním z misy a hlása, jak máme zato dať, čo do pŕs vdýchla nám vlastná mať. A jednak — nech my nie, vlasť zahynie, bo jestli by rod náš raz hrdlačiť zabol, i príživníka by schytil diabol, bo z prázdnej misy ťažko jesť…! Nám blízky, kto dbá sŕdc na bolesť a neblúzni, jak vo sne, vie — kto sme, čo sme — a z rodnej zeme, že jeme svoj chlieb — svoj, za horký-prehorký znoj, a vlastnú krv — zradnou-li — prekľajeme!! 4./IV. 1918.
— básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam