Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Tá smidka, pre ňu dlaň na kameň tvrdne a spadá sa, spráska — je vymletá z klásočka-kláska, čo neodcudzia nám rečičky svodné a bludné. My jeme svoj chlieb — svoj, za horký-prehorký znoj, zo zeme, po otcoch zdedenej zeme, zaň iba ak Bohu keď dlhujeme, však nikomu-nikomu viac… Hej, žijeme čestne z rúk prác nežobrúc u prahov v lieni, svet ďaleký je nám otvorený… a preto i k smiechu, keď príživník kýsi mnie, že si berieme vedno s ním z misy a hlása, jak máme zato dať, čo do pŕs vdýchla nám vlastná mať. A jednak — nech my nie, vlasť zahynie, bo jestli by rod náš raz hrdlačiť zabol, i príživníka by schytil diabol, bo z prázdnej misy ťažko jesť…! Nám blízky, kto dbá sŕdc na bolesť a neblúzni, jak vo sne, vie — kto sme, čo sme — a z rodnej zeme, že jeme svoj chlieb — svoj, za horký-prehorký znoj, a vlastnú krv — zradnou-li — prekľajeme!! 4./IV. 1918.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
