Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Čos’ nechám po sebe, čos’ nechám, keď v súmrak prejde jas, a vlasy moje raz mi šľahne mráz, keď hnem sa do vlasti, kde nebo čisté, čos’ nechám po sebe, by spomneli ste… To sláva nebude, som malý na to, ni berla nebude, viem, ani zlato, a jednak nechám čos’ bez písma — póz vám všetkým zpod krovov — striech: svoj výkrik a smiech! Ten výkrik — ako z pŕs, keď zšípia v temnu čius’ ruku zákernú i oceľ jemnú — rozľahne poľom, a iste zapáli hruď apoštolom, čo život obránia, hoc zhynú sami… A smiech? v ňom pochopia zvesť utískaní, že škoda vo vlastnú tvár nechty vnárať: dom krívd — dom z karát… smiech! — heslá pláchnu, sťa vtač s honov zbožia… smiech!! — strnú bezcitní, čo bolesť množia… smiech!!! — víchor zavyje v pád starým viecham… Čos’ nechám po sebe, čos’ nechám, keď shora pozdravím si zemské hrište, čos’ nechám po sebe, by spomneli ste, ak hneď i na mňa nie — ó, nech! len na moj výkrik a môj smiech!!! 23./IV. 1918.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
