Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Zrú nám jablká, jednak zrú na pevnej jabloni, ju kmáše víchor — no, nezlomí, a mráz — hoc o Jáne zsivie na mladom luhu, kde stebielka ledaže živé a ju i oblaky nezastrú — zrú nám jablká — zrú! Ich kvet sa belel, jak pravda sa belie — a zbronel rumenným pelom, sťa — keď sa zažne jas v pohľade stmelom a v svet sa zadíva ufajúc — smele, ich kvet sa usmieval — keď slnko hrialo a nežný van povieval a my sme okriali na duchu-tele. Tu vtrhly noci — hnev víchrice zsršal, a kvet náš mrznul a pršal… i krehké vetvice — snietky… však predsa nepadly všetky — oj, nepadly všetky! A ač si divoké dietky i v kôru vrezaly mená — hľa, jabloň stojí a rozkošatená, je našou — vpustenou do skalnej pôdy, nám k vôli rodí dnes trpké ovocie, ale raz naiste sa zlisnie na slnku červené, zlatisté, až v ústach sladne nám, ktorí sme na stráži, ak niekto planý sa do sadu odváži, kým krajom nevoľným tmy sa strú… Zrú nám jablká — zrú!! 4./VII. 1918.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
