SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Faun fujaruje

— Len chvíľka, chvílenka, čo na rty bozká, sťa víla božská, milenká, len chvíľka, ktorej smev krv sladko rozšumí, jej prštek neudrev preds’ bije na struny duše, jej do očú sa vtápaš s úžasom, kým ústka štebocú: ach, áno, tvoja som! jej objem omámi, až s pier sa vykradne, žes’ jej — jej oddaný, a humbug ostatné v tom svete premilom… … Tu umkne motýľom a zbudne? spomienka! Ó, však to smutná vec? a preds’ — len chvíľka, chvílenka, čo žitie zláti i odprevadí v hrob, na ňom skloní kolienka!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama