SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pieseň za vozom šťastnejších

Isť vozmo iné, jak isť pešky — tej pravdy nik sa netýka — a preto krivdou neraz — smiešky, čo ľahko vrhnú pre poklesky v tvár úbohého pútnika. Vám nič — hoc kolá hrčia v blate, veď nezmeškáte hodinky — i driemačky v diaľ zaberáte, a keď sa po nás obzeráte — viem, sme vám drobní, malinkí… Jak sa tu v bahno boria nohy, až strnú svaly napäté, jak driape tŕň, jak hrozia rohy, že z polcesty sa vráti mnohý… vy neviete, vy neviete. Ste zdedili, čím nás len vo sne — ak sladká nádej nachová… my? dávnej biedy nové ostne, adventné túhy, žiale pôstne: sme biednejší, jak otcovia…! A predsa jedna diaľ nám kynie, pár liet a zrak váš uverí, že iné vozmo — kým krok v hline, a iné spievať v chráme — iné na spustlom, starom cmiteri!! 24./IV. 1918.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama