ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ak Satan Písmo má, to heslo odtiaľ vzato, v ňom vzrástol dávny Rím, ním zjasal Capitol, preň pole slzami a krvou bolo sliato, by na ňom cäzarov sad bujne zakvitol. I márnil brata brat, kým tretí ktos’ si hovel, jak v cirku, tešiac sa z tých desných hier a honb, až padlo mesto miest, však ostal starý povel, a lásky apoštol ak volá — z katakomb! No, hlas ten zvíťazí! veď rany dosvedčia mu, čo mysle osvieti i srdcia vymení, a príde hodina, keď sebci pred súd stanú a čujú ortieľ svoj pri prvom vzkriesení. A vtedy heslo ich viac biednych nerozoštve, kliatb more zamĺkne i víchra divý huk, a splynú množstvá túh len v jednom pravom Božstve, nad hrobom žalostných liet podajúc si rúk! 20./IV. 1918.

Máš moc? ó, viem, keď rozkážeš, krok môj, kam ty chceš, zamieri, a päsť, kam velíš, uderí, keď vôľou svaly poviažeš. I dom mi zamkneš, chleba tiež — ak vyžadujú zámery — ma zbavíš, duch môj uverí: si vládcom slnka, stien a mriež. Však — že by som ťa mal i rád, na to si preds’ len malý pán, bo srdce moje vzdorný hrad a ja kľúč ľahko nevydám, hoc rozľútiš moc dovednú… vedz, len kto ja chcem — vojde dnu! 19./X. 1916.