SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hudba zajtrajška

Šum tíšin nebude, v nich chladný mesiac pláva a vŕby svisajú tak ťažkým smútkom nocí — to bude zvukov hra — sťa kryštál — žblnkotavá, huk hôrnych potokov, im spád nik nezaskočí, to bude jasot rán, čo vzbudia nové škály, i tóny vylúdia, až osladne vám v sluchu, a slová ozvú sa, jak prv sa neozvaly, a zlatom zazvonia v diaľ niekdy trápne hluchú. V malebných údoliach sa svieže piesne zrodia, z nich zvanie lesov nach i teplo rodných rolí, a kúzlom spijú sa, čo krás dnes nenachodia, keď hudba našich hôr raz svetom zahlaholí. A vtedy na brehoch snáď nik už nepomešká, kde prúdy melké a spev príliš neumelý… ó, príďte, milení, sme potokami dneška, čuť echo bied, čo sme i za vás pretrpeli!! 15./V. 1919.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama