SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Posledná útecha

— Dobrorečím ti, chvíľa večera tichého, hláskom nerušeného, keď kmit hviezd zachvie sa nad zemou, zamĺklou, uvädlou, studenou, ako blik voskovíc nad rakvou trpkého žitia, ukončeného! Vtedy ja rád by vstať, k obradu obliecť sa ako kňaz — pozdravom podlžný Západu… a rád by — svobodný od okov — shromaždiť na pohreb niekdajších biednych a otrokov… nechže by ešte raz v tichosti vyslúchli onen text trúchlivý o sveta márnosti, nech by sme zjasali spoločne, že — čo nás morilo — minulo a viac sa nepočne — lebo niet po krvi výnimky: mohutní sebci sú nemí a malinkí, malinkí… Ó, jak by vzbĺkla obeť ku pocte slávneho diela — Spravedlivého!! 21./XI. 1917.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama