SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sen?

(Prahe.)

Až sem ho dovidieť i za bezhviezdnych nocí, tak jasne dovidieť, tak zrejme — nebadáte to mesto ďaleké a stáleté a zlaté? Do vĺn sa nazerá, súc povedomé moci i vôle voľne žiť, jak vo víťaznom slohu sa pnie i nad hradom chrám jeho po oblohu. Až sem ho dovidieť, kde mĺkvo je a temno, len u piat vysočín, čo strážna vatra práska, na ktorú prikladám a pomáha mi — Láska! Chlad chlápe (pred svitom?), je desne nepríjemno, však mesto zrieť — oh, zrieť a dopočuť hlas zvonov, čo vietor zanáša v môj ubolený domov. Kde vnikne — dojíma, len neprajníkov zlostí i tá noc nyjúca, noc bezživotná, nemá, že niet viac, kto by zrval v ten hlahol: anathema! Ó, mesto plné krás! ó, veže… rieka… mosty!! 21./VIII. 1917.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama