SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tým, ktorých sa týka

Deň veľkej premeny tak dávno vyčkávame, a večer, mimo slov, nás ničím neuhostí, hej, dlhé, pridlhé sú prísne naše pôsty a staré kolená už tvrdo vykľačané! Čo sľubom skvie sa dnes — to zajtra tonie v klame, za búrky zajdú k nám, za jasna po známosti! a jestli srdce čies’ nás biednych omilostí — to srdce privčas stlieva — zmĺklé, oplakané! A jednak márnou je — oj, márnou všetka snaha, kto trpieť navyklý, ten mnoho, mnoho zdolá a šmahom vykoná raz, nad čím veky váha. Ó, doprajte mu kňaza, ktorý príkaz zľaví, bo — vedzte — prekypí-li zburcovaná vôľa — pôst vženie v orgie ľud tichý, shovievavý. 24./X. 1914.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama