SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bez sordiny

Dosiaľ som húdol tichunko — teraz už sordinu složím, nechže sa vlní nápev môj svobodne pod nebom božím, nechže krv sadlú rozprúdi a nech v nej zápalom zrinie, ako ten oheň iskrivý v najstaršom červenom víne! Dosiaľ som šeptal krotunko — teraz už bolestne volám: vzozrite, duše súrodé vzozrite k tatranským hoľám, vyhrňte k práci rukávy… beda, kto všetko len čaká, nevletí tomu holub dnes, ani len pečená straka! Dosiaľ som žiadal nesmelo — teraz už kričaním kričím… nechže v nás lásky nehľadá taká hruď, ktorej sme ničím, a kto chce vedieť — nechže zvie — načo tu potajmé zkusy? — nám sa žiť ako dosaváď oškliví, bridí, ba — hnusí!!! 3./X. 1917.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama