SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hoc pod tou zemou…!

Zúr, svete bláznivý… i mrúc len jedno si vymienim (a Smrť, tá povolí — ó, viem, tá istotne povolí): boj proti kamenným srdciam a hlavám tak strešteným… Tým srdciam, ktoré sa kochajú v bezúzdnej svevoli, tým hlavám, ktoré i myšlienkou voľný let kosília a život nedbajú zohaviť… len nech ich nebolí! Zúr, svete bláznivý, vybúr sa za noci násilia, vyhutuj zákony, z akých tvoj biedny duch koristí, však vedz, že žaloby do nebies daromne nekvília! Je — kto ich počuje… je, kto hruď zmučenú uistí! čo jeden drsný zvrat — to viac rtov, ktoré hriech prekľajú, to viac pŕs, ktoré sa prísahou viažu k dňu očisty… Zúr, svete bláznivý, splodíš ľud nového rodzaju, vztek tvojho nesplaší — nekúpi svodný lesk pohodlia a srdcia precitnú… hlavy, čo nechcely — uznajú… To moje spevné rty vymodlia… vymodlia… vymodlia, hoc pod tou zemou!! — — — — — 8./XI. 1917.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama