Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Tie výtky moje, čo plevou búrka schytla, na kôru zeme duniac padajú, sťa kusy železa — vždy väčšie a vždy ťažšie, a rumia oltár hlúpej slávobaže… sťa kusy železa, z nich tvrdé mlaty kujú čies’ ruky, ktoré vinným hriech ich nedarujú. — Kde vzteky hyen a kde výskot chvastu? dnes pravdou: ničie stromy neba nedorastú, hej, ničie stromy — ničie! a môže kto-ten hýriť silou stokráť — rozvráti kameň temä, hoci býčie, a chce-li žiť, ver’ musí žiť aj dopriať… To pravdou, dušo neprecítlá, tak súdeno je, že niet viac v svete rodu na raju, a niet viac v svete, koho neznajú!! Tie výtky moje, čo plevou búrka schytla, na kôru zeme duniac padajú… 12./IX. 1918.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
