SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Východ mesiaca

Kmit hviezd… pár čŕt tak srazných, určitých, nad údolím a do duše bije vôd šumom ston kejs’ melancholie. Tieň dvoch kráv… stoja, ledva zočiť ich, im jedno — tmy, či záplava slnka, len keď im chrumká… A ver’ im chrumká! Som pastierom a strežiem srazných čiar nad údolím, jak temnejúc — tonú a vrhnú tieň i do nebosklonu, kým vidnie vzduch a z pozlátených pár jas zablýska, až v očiach sa marí, jas zpoza desne rozvleklej chmáry… Sťa reflektorom zjasní údolia… ves… chrám i mňa, jak v úbohú jaseň po vlastnom briežku kravy si pasiem a požívam, keď lúče vrcholia nad temnom… vyčnie Kriváňa hlava v kmit hviezd a mesiac pláva si — pláva.