Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
(8. dec. 1918.)
Jak krásne bolo, keď v poletavom sniežku dúhy zvlály, a srdcia omámením svätým trepotaly a lial sa nával — ako rieka zhubná pod horou zástav… lial sa povedomky hymn voľných hučiac v hlahol trúb, v tep bubna, a v čele — prápor biely, sťa sen panien, smes pestrých vzoriek… jasot… zápal… plameň… prúd unášal vpred driečne amazonky. Krok dunel silou, národ v tíš sa stekal z hláv na tisíce — na tisíce pŕs, odriekať, ako jakživ neodriekal, vyznanie vzišlé z krvi… trpkých sĺz. A padly slová ťažké, cvendžiace jak oceľ s cudzieho prv balkona… ó, padaly, že… pravda neskoná, a v chvíli bludné veky prevládze, hej, padaly… a povrch vĺn sa čeril i rozkýpäl a hrmel prísahou, až triaslo rynkom, jak sa národ veril, jednotný národ… S dušou preblahou ja hovel som už na červenom plyši a hýril citom v kútku zapadlom, čul úder hodín s žltým kyvadlom a vďakou vzhliadal okny k nebies výši nad bielu vežu v hĺbky hmlistých krajín, zkiaď poletoval sniežik — požehnaním. 3./I. 1919.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
