Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
(Žene.)
Päť rokov tomu dnes, päť — práve v chvíľu túto, keď párom stáli sme, dva mladí pútnici pred božím oltárom, by slovom bolo skuto, čo zo sŕdc jasalo nám obom v zrenici. Plam sviec sa zachvieval, spev sladký lial sa s chóru, a rty nám žehnaly v ten tichý, vážny sľub, my vyjdúc — s nádejou sme zreli ku obzoru, ty lipkou voňavou, ja ako silný dub. Tak jasne bolo — ach, tak jasne, kto by tušil, jak mraky vysadnú, jak desne zahrmí?! A blesky skrážily a víchor svetom splúžil a lístky pršaly i s našej koruny. Dnes? ešte stojíme, ač mnohý konár svisá, sme z šťastných, jednako zrak trpko táže sa: pre čí hriech z najkrajších chvíľ toľké stemnily sa? ó, recte, nebesá! ó, recte, nebesá!! — Kto smie kvet otriasať, keď smyslí — v akom mene zasiahnúť na radosť i nášho života?? — No, pravda, duša — hoc i diaľky rozzúrené, v púť znie ten sladký spev a plam sviec mihotá!! 22./IV. 1918.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
