SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tým, čo nás nechápu

Ach, vieme, zaraz sme tiež milí, drahí, vzácni, len zriecť sa všetkého, čo Pánboh dal i nám, čo ztažka zachoval nám otcov život prácny, a o čo trnúci dnes zrieme k výšinám. My vieme! ale to, čo iným — nám tiež sväté, sme ľudia, ľudským je smev náš a ľudským rmut, a túhy vedú nás, kam všetci pospiechate, bo márne, srdce z pŕs len neľzä vytrhnúť. A preto škoda slov i sladučkých i divých, viac nič nás nesvedie, nič — v siete bludných ciest, my rovno ideme tou púťou spravedlivých, čo vedia za svoj cieľ i najťažší kríž niesť. Sĺz? kto sa bojí sĺz? rán? kto sa dneska ľaká, keď hriadky radostí tak biedne zdlávené: my navykli sme už — i za útrapy vďaka, v nich vzrast náš istý — až i z mŕtvych vstaneme!! 23./II. 1918.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama