Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Krv moja rodná, ju nevypila diaľna zem, a nezmrazila blízka Smrť, buď velikých dní hodná: šum povedomím, kyp a prúď, lež dbaj i na kázeň! Tak dlhé roky som v trapiech s tebou prežil, tak hrozné roky som s tebou lkal — ťa tešil, keď bil ťa strach a hrdúsila núdza, do umdlených sŕdc vspieval som ti vieru, že márna zlosť: nás čerti nepoberú, a svitne zora jasná, zlatoskvúca… A svitla: padá puto kliato, zrak plamom horí, že vlajú hrdo naše trikolóry… nuž nemámil som! Dnes však žiadam za to, krv moja, žiadam oprávneno: bdi, nech nám farby nezohudia pred svetom meno, čisté meno, sme ľudia — chápeš? ľudia! ľudia!! a komu hnev či pomsta černie v stope, ten Svobodienke našej jamu kope!!!! A preto žiadam — zaklínam ťa, krv moja rodná, skrz všetko-všetko, čo nám sväté: nepovoľ svodu — never zrade, buď velikých dní hodná!!! 7./XI. 1918.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
