Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Nad biely mramor lipa rozkvitlá sa skláňa, peň ovíja jej brečtan z mohyly — jak ruky vzpiate svätou túhou milovania, čo stlely v prach a v nove ožily. Je sivý súmrak, aký ducha rozkormúti… chlad! diaľné Tatry sneh vraj pokrýva! tak žiaľno spieva drobné vtáča u paruti a ľahko vonia s hrobu — oliva. I žehnám vďačné rúčky, čo si miesta spomnú, veď vôkol srdca úzko — úzko mi, v tom, páč len! — lipa rastie v šír-diaľ preohromnú, až hory, doly, vody pricloní… a vidím — prostý pomník oltárom čnie, pred ním hmyr ľudstva — samá túha, odvaha: buď jak buď — trhnúť s žitím nedôstojne biednym! a chápem, čujem — rod môj prisahá… — Ó, chvíľa, zastaň!… čelo o ten kameň tisnem, však na môj bôľ len noc sa ušklebí… tu skmitá mramor v temno leskom zlatých písmen, vzhliadnem a — hviezda jasá na nebi. Modra, 5./VI. 1918.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
