Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Sťa dravé vtáky, keď obeť prikľaknú — zasadly oblaky ľadové, šedé mraky, a mávajúc krýdlami — volajú zlobivo s vrcholov hôr v náš tichý rozhovor i rôľ i lúčin — so slnkom zapadajúcim. Čo slovo — výtka, čo slovíčko — žaloba ťažká, a rovno túžia sa zvlnené žitá i hlávočky margaret, žltučká kaška, kým v osŕk nevädze vzdych môj sa vpletá, že jar tam — predsa niet leta — oh, predsa niet leta…! Len slnko smejúc sa — krvavé paprsky metá, hoc mraky ľadové volajú s vrcholov hôr — v náš tichý rozhovor — to slnko smeje sa — smeje, jak môže niekto ísť cestou a bez nádeje, keď v očiach svieti mu túha tak veľká, tak svätá?! 20./VI. 1918.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
