SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zpoza mosta

Most náš už za nami — most smelých oblukov — i pilierov v prúd sĺz a krvi zarazených, my dosiahli sme breh, čo žitia zárukou a srdcia horia nám na nivách vyslnených. Ak zrieme za seba — mrak dolín ponurý sa v dušiach odráža a schvieva dušou vrelou, tam dlejú úškleby, ich úsmev rozzúri a tam i mohyly tak drahých staviteľov. Tam rúk stá (bezzištných), čo kvadry kresaly a lialy do foriem z piec žhavý roztok kovu, tam rty, čo dychtive a márne ufaly raz vrúcne pobozkať breh voľných a zem novú… My dosiahli sme — ach, čo veky čakané, v čom žila-trpela sŕdc túha zrady prostá, s ich svätým zápalom sa pluha lapáme na poliach, žehnajúc im zbožne — zpoza mosta. 13./III. 1919.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama