Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Prach do nebies, v ňom zástupy sa hrnú, i ty i ja, a kúdlom vietor šviští… prach odev, prach — šust v tvár tak strastiplnú. Ó, ktože dnes tu môže ostať čistý? kto nepoškvrniť ducha cestou kliatou, ísť bez túh hýrivých a nenávisti v tom húfe hlupcov, hetér, Herostratov? Ó, Bože dobrý, len ujsť vo svet iný, kde zrel by jagať slnko žiarou zlatou, strom žitia pestrieť kvety plnučkými, kde svetlý blankyt usmial by sa na mňa, až zapomnel by, ako vlastné viny, púť prekonanú, jak je biedna, klamná, a ssal by svieži vzduch a pil by z krásy, a jasal, jak vtač za jasného rána, že žiť sa oddá, hoc i v búrne časy… Ó, Bože dobrý, ukáž, kam — kým vláda ma neopustí a noc nevyhasí plam duše mojej, čo tak žiť by rada, nie skonať v prachu, ukáž! — — — — — — — — — — — — — — — — — Šumot stromov … vchod! Najde azda zátiš ten, kto hľadá, hľa, otváram, a ľúbo-li, ty so mnou!! 31./VII. 1917.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
