Hoj, zem drahá…

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 79 čitateľov.

Autor: Martin Rázus

Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Staneme k ránu…

Kade my máme prejsť — šíra púšť zíva, hrozivá, divá perspektíva: ani miest, ani ciest, iba smer daný — v tisíc bied tlamy, vlčie jamy… Nástrahy stroja nám duchovia temna, ktorým žiar denná nepríjemná; sladké ich slová — mam, nedbajú viery, vzácni im šerí netopieri. Srdce by chceli — hoc dajú len žlči, láske však rvúci nenaučí… Márnym hnev, márnou moc, praktiky sklamú: staneme k ránu u Libanu! 21./III. 1918.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Na dozvuk krôčkov…