SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Matkin žiaľ

Je mocný, jak sám život — je mráz žravý, keď zšľahá hĺbkou duše skrz-naskrz, a ošmŕhli sny ubolenej hlavy a spáli túhy šťastných niekdy pŕs… Ním blednú ruže líc — sviež pleti vädne, až pružné telo tiarch viac nezdolá, kým kdes’ hen na dne očú — kdes’ hen na dne zrieť miesto ohňa — za hrsť popola. Mdlá rúčka s chvevom v rameno sa vpletá a závoj vrhá rmut i na slnko — dnes šepcú pery, že im nič zo sveta a že by bolo umrieť ľahunko!