Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Niet — niet tu smilovania, len túh, čo zrania srdcia, ešte väčšmi zrania, hoc obeť priniesly, hoc krvi daly, a prišlo-li mrieť — umieraly… oh, začo? začo?? kto mi povie?! Niet smilovania, nieto na ostrove, kde kvitnú fíky (komu kvitnú), a pod zámkou nájsť všetku vodu pitnú, tým grotesknejšie, keď jak dárca sa vystatuje sebec — pätnásteho marca, bár sebe načiera, len sebe merá… Tak dusná je — oh, dusná atmosfära, pod zemou duňot — rachot nad ňou, diaľ čierna hrozí ranou ťažkopádnou a more perie do brál — rvúc, že má vrátiť, čo kto komu sobral, žiť a žiť dopriať, priznať cenu i najmenšiemu, najslabšiemu, i sirote i opustenej vdove… no, nechápu to svobôd na ostrove. Oh, prečo? prečo??… Trúfajú si, jak bolo, že tak všetko ostať musí, a prúd, hoc hneď i oceánmi zmieta — tu rozbije sa na tých skalách, kde má čnieť žalár v strede svobodného sveta?? — Haha! haha!! Hej, zaznaní, kto ešte dneska váha si diel svoj žiadať?? sem sa, hore, ja vidím biele sťažne na obzore!!! 25./1. 1918.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
