SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Márnotratným synom

Smiem-nesmiem v séparé…? mne jedno, páni — raz vám i tak musím riecť, čo vánky svetom hudú niet vo vás svedomia, niet za mačný mak studu. Ste ľahko zbohatli a, pardon — za výraz, i ľahko spochabli: kým strasti srdcia žerú, vám hudba… divý „bank“… smev žien… šum šampanieru?! Ó, biedna-biedna krv, ňou stlel Rím veliký, i rod môj márnel vše, hoc bral i heslá na rty — ó, drahá, drahá krv, nám treba tvrdosť Šparty!! A preto preklínam tú hudbu — výkriky, keď komus’ praje hra a druh chce druha previesť, šum vína preklínam i úsmev ľahkých neviest… Smiem-nesmiem?!… Vonný dym sa stele, prevlieka… ó, hľaďte, prízrak to? — Kás’ deva v hmlách tých stojí, je bosá, nádherná i v preskromnučkom kroji a vzpína dvoje rúk a prosiac — narieka! 21./IX. 1917.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama