SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Márnivosť

Kams’ v diale rád by niekdy pre odmenu za pieseň z citnej hrudi vyronenú, kams’ v diale, kde sa hrozno divé ťahá hor’ besiedkou, v nej duša komus’ drahá za večierka, keď rumeň prší pelom, si sedí sama v šate čisto-bielom a ponorená v ktorejs’ z mojich básní… — Ó, áno, bol by šťastný, iste šťastný, zrúc — jak sa hruď, jej som len poet, vlní, zrak, vnímavý zrak, mojím ohňom plný — a čujúc — jak ret nežným šeptom riekne, že pekné je to, preds’ len pekné… pekné!