Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Tak mäkko bolo mi kedysi v duši a ticho — nevine, jak za chvíľ jasnučkých na kvetnej lúčine keď tiene nerastú, farieb smev baví, a učí celý svet milovať hôr závan, vtáčí spev, potôčik žblnkavý i šepot hebunkej trávy… Ó, vtedy hľadel som na život zďaleka, a neznal seba a nepoznal človeka — ani kal stajených žriediel, snáď preto vedel som odpúšťať — jak je mi vrodené — vedel! Však oči prezrely — skutočnosť do srdca zahryzla a tichá nálada kvetných lúk mizla, hmlou pomizla, pre výkrik, ktorý mi úžasom zaviazol v hrdle, to vnútro — predtým tak mäkké — dnes na kameň stvrdlé: viem päste zatiať a zosŕknuť na slová, čo zvíria dušou, sťa strunami harfy keď zatiahne víchrica surová, v nej za dych márnučký milosti nenie… viem hlásať vieru, viem hlásať i vzdor, viem i hlboké opovrženie.
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
