Hoj, zem drahá…
Autor: Martin Rázus
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Smev leta jasavý, jak striebro tekúce, sa leje s oblohy, ňou so pár hmiel sa plaví, zrak úži odlesk stien… je sparno, horúce, a z okna hľadí ktos’ tak smutne do diaľavy. A za sklom kvety sú, nad nimi záclona — no, zdvihlá vysoko — že nádher nezakryje… ó, čo sa nakochám! veď srdce rado má i oheň muškátov i sníčky petúnie. Sú v plnom rozvití — smev leta smevom ich, i ssajú sladkosť dňa a farieb vznetom planú, len z hlbín okna zrie žiaľ očú tajomných, čo horko oplačú kús’ dušu milovanú. Smev leta leje sa i v moju príkru púť, a kvitnú muškáty, kam noha moja kročí… mám život rád — oh, rád… len ťažko zabudnúť v tom okne zakvitlom tých dvoje smutných očí!
O autorovi
Martin Rázus
básnik, prozaik, dramatik, publicista, politik — kritik pomerov 1. ČSR, kňaz
Galéria obrázkov
Obrázok
