SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hrkútajte drahým!

Spevy moje, spevy, holubienky biele, rozleťte sa krajom nad našimi hniezdy, hrkútajte drahým, že sa brieždi — brieždi, a noc hriešna prchá, jak jej vzchádzajúce jasné slnko velie. Recte rodinôčke roky žalostiacej, že by vyšli smelo z domcov — vetchých chalúp, bo jak zahli sebci — nezahnú sem na lup, a čím trápili nás, kruto utrápili — neutrápia viacej! Hláste, že nám srdcia nehorely márne: nebude nám nik viac deti naše hlúpiť, nebude nik sladkú materčinu tupiť, rozleje deň nový po boľavých poliach lúče blahodarné!! Vzmužte, veď i rana, hoci ťažká — zcelie, vzkvitne kvieťa vonné — pozastiera hroby, ak sa sami nie — viac nik nás nezhanobí… hrkútajte drahým — spevy moje, spevy, holubienky biele!! 10./X. 1918.