SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hrkútajte drahým!

Spevy moje, spevy, holubienky biele, rozleťte sa krajom nad našimi hniezdy, hrkútajte drahým, že sa brieždi — brieždi, a noc hriešna prchá, jak jej vzchádzajúce jasné slnko velie. Recte rodinôčke roky žalostiacej, že by vyšli smelo z domcov — vetchých chalúp, bo jak zahli sebci — nezahnú sem na lup, a čím trápili nás, kruto utrápili — neutrápia viacej! Hláste, že nám srdcia nehorely márne: nebude nám nik viac deti naše hlúpiť, nebude nik sladkú materčinu tupiť, rozleje deň nový po boľavých poliach lúče blahodarné!! Vzmužte, veď i rana, hoci ťažká — zcelie, vzkvitne kvieťa vonné — pozastiera hroby, ak sa sami nie — viac nik nás nezhanobí… hrkútajte drahým — spevy moje, spevy, holubienky biele!! 10./X. 1918.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama