Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
Korene každej reči vôbec siahajú do hmlistej doby drievného praveku, a v jejich jakovosti, prirodzenosti a rozvoji zobrazuje sa duch a pôvodnia osobnosť pranároda; nasledovne — jako E. Vocel povedal — reč národa je niť Ariadny, po nejžto v predhistorickom labyrinte domakať sa možno vážnych výsledkov, akých ináč nelzä dosiahnúť. Rozvíjanie sa jazyka v jedno splýva s rozvojom vzdelanosti samého národa; nasledovne zpytovanie reči, vede nielen k vedomosti o pokrokoch, aké rôzne plemená učinili boly na dráhe vzdelanosti, ale vede ono i k vedomosti o tych predmetoch, ktorýchžto známosť národy zo spoločnej pravlasti priniesly boly do svojich pozdejších sídlovísk.
Všetko toto stojí aj o prareči Hvalov, čeľade to za drievného praveku, dľa môjho presvedčenia, sídlivšej na južnom pobreží Chvalinského mora. A keď sobereme početné slová, ktoré sú i dnes ešte bežnými aspoň len u 3-4, často ale aj u 6-9 dcier a vnučiek Hvalskej prareči, máme bohatú látku k sostaveniu Hvalských koreňov, z nichžto tieto slová povstať musely: aké sú na pr. ot (diminitiv otec), vít, (pit-er, pater, Vater), mať, syn, dcéra, sestra, oko, ucho, nos, brada, deň, noc, slnce, mesiac, vetor, sňah, voda, more, tur, vek, ovca, vepor, myš, mucha, zver, (s-tver, Tier, fera), videť, sedet, stáť, piť, jesť, miešať, sať, viezť, stonať, skala, mlieko, mäd, pásť, skot, luh, zrno, konope a sto iných.
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
