Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
Čas bol od pravekov, je a bude na večné veky. Čo večný duch žil vianim a dutím vekov, a jeho svätej vôle vev, stvoril svit.
V našich povesťach je symbolom času: starec (kmeť, šiet), ktorý od nepamäti sveta čaká na bezúhonného junáka, čoby chaotický poklad svitu, hrdínskym dejom odklial v milý boží svet, pak blahodajne ho udržoval a nad ním panoval. Takýto junák je v našich povesťach voždy len jeden čili odin (XVIII: 1), ktorý v pozdejších vekoch menuje sa Viet abo Vät (Vít, Vint, Vintal: od viať; XX: 17), čo len to dokazuje, že Odin a ten večne vejúci duch (dych = Odem) čili Čas (Vekovec, Kronion) boli jedna a tá istá osoba; t. j. Odin bol svojou vlastňou silou a mocou ten vev, čo stvoril svit, teda i svoj vlastní obraz: slnce; a stvoril svoj príbytok: nebo; a, dľa národnej povesti, z morského hlenu stvoril zem, plávajúcu čo veliký horami, dolami a riekami posiaty tanier na večnom nekonečnom mori; a na tejto zemi, konečne, ku svojmu obrazu stvoril i človeka.
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
Galéria obrázkov
Obrázok
