Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
U všetkých plemien Hvalskej čeľade, ktoré svetom rozišly sa z Arménskej vysočiny, jesú stopy toho, že ony v šerom praveku tiež verily v odinboha. t. j. len v jednoho boha, čili praboha svojích pozdejších bohov a bôžikov, ktorému, potom rôzné mená pridávané boly. Tak Parskí odinboh Adity dostal pozdejšie priezvysko Varunas (vor; boh svoru), ktorého Assyrani nazývali Assur-om, Babylonci Baal-om, Feničani Bel-Adon-om, Ägypťani Osyr-om a t. ď. a len neskoršie, viere podobne po priebehu premnohých storočí, pridaní a podriadení boli tomuto prabohu vesmýra početní iní bohovia, bôžkovia a polbohovia.
Podobne Izraeliti v najstaršej dobe tiež verili v jednoho boha, Adona; no pozdejšie práve tak ako iné národy, upadnúc do prírodomodlárstva, mali viacej bohov (elohim) a len za časov Abráma vrátili sa opäť ku vzývaniu jednobožestva, ktorému teprv potom daný bol pravý ethický raz svrchovanej bytnosti.
Gräci ctili Odina pod menámi Den, Dzen, Dzeust, Zevs, jehož priezvyskom bolo Kronion (chronoe = čas t. j. vek, viet čili ovev času; ale i z mnohých miest Homéra jasne vysvitá, že bola doba, v ktorej tenže Dzeus bol odinbohom t. j. samojediným bohom, pôvodcom a riaditeľom všetkých vecí, a bol otcom sveta, „ľudí aj bohov“, čili prabohom. Nasledovne — ako z tejto, v Homérovi často opätovanej vety vidno — najprv bol otcom t. j. stvoriteľom ľudí, a len potom ostatních, sebe ním samovoľne pridaných a podriadených bohov. Asi podobné ponímanie pozorovať možno i u Rimanov božestva Juvpiter (juv = ov, ovev; II: 17, teda Veko-Vit), u Germanov božestva Thius a t. ď. Na pr. Virgil spieva o Jupiterovi: „O qui res hominum que deumque aeternis regis imperiis.“ Ďalej pak tvrdí, že je „summi regnator Olympi“, jenž „annuit et totum nutu tremescit Olympum“. A Orpheus hovorí: „Dzevs (Jupiter) je všemohúci, on je prvý aj poslední; on je hlava i prostriedok; on je dajcom všetkých vecí; on je základom zeme i hviezdnatého neba; je mužského i ženského pohlavia a nesmrtelný; on je silou oduševňujúceho ohňa, on duchom všetkých vecí.“
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
Galéria obrázkov
Obrázok
