Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
Odinboh Hel mal už v tejto dobe ešte i jedno druhé meno, ktoré privlastňované mu bolo čo mohutnému stvoriteľovi a udržovateľovi sveta, čo všemohúcemu otcovi prírody a ľudí. Meno toto bolo Tat, Tato t. j. otec.
Tat pochodí od koreňa ty peň tyť (XXI: 9) = mohutneť, i mohutným robiť a mohutne robiť, teda i tvoriť.
Slovo Tat, krom Slavénov, zachovaly i dajedny iné plemená Hvalskej čeľade, a síce Ägypťani v mene boha Taot, Feničani v mene boha Taut (Tot), Germani v mene boha Teut, odtiaľ Teutoni (Deut-sche) t. j. vyznavači boha Teuta, z nehož Maďari ukovali pre nás Slovákov názov tót, lebo tým jejich vďační otcovia (istotne aspoň vďačnejší lež synovia) uctiť chceli naších predkov, ktorí jim dali hozu (živište, vlasť) a hozpu (živnosť),[35] a učlovečivše jich, nedali jim zahynuť, ako zahynuli jejich mohutní predkovia, Hunni. Nepochybne teda len z vďačnosti a velikej úcty nazývali oni našich predkov božími ľudmi čili bohami, čoho pamiatka udržala sa i vo známom jejich porekadle: tót nem ember.
O černobožestve Odina, jakožto boha slnka (Hel) a boha otca ľudí (Tat) viď úsčep 46.
[35] Toto dokazuje i maďarské slovo vendégelés, doslovne preloženo: vendstvo, smyselne preloženo: pohostínstvo (hospitalita) t. j. Maďari, keď k Dunaju dotiahli, od vyznavačov velboha Vieta (Venda), teda od Vendov čili Slavénov, tak pohostinne prijatí boli, že potom menom Vendov pohostinstvo označovali, a síce tým viac, že oni sami nemali výrazu k označeniu tohto pochopu, poneváč vierepodobne takého pohostinstva, ako bolo Vendské, ani sami neznali, ani inde nikdy nezkúsili.
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
Galéria obrázkov
Obrázok
