ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zo všetkých belbožeských koreňov rozvinuly sa klíky slov, nimiž označované boli predmety životu, zveľatku a blahu človeka prajné a dobré; a preto k vlastnosťam týchto predmetov patrily: svetlo, teplo, vlaha, tvorenie, kriesba, rodenie, zúrodňujúce dažde a vetierky, chova, zrast, čistota, zdravie, život, blaho a t. ď.; — zo všetkych ale černobožeských koreňov rozvinuly sa klíky slov, nimiž označované boly predmety životu, zveľatku a blahu človeka neprajné a zlé; a preto k vlastnosťam týchto predmetov patrily: tma, zima, suchota, víchre a búrky, hubenie, skrtba, hlad, hniloba, choroby, smrť, neresť a t. ď.

Tak na pr. vyše pripomenutý koreň di — ako už rečeno — značí tvorenie a udržovanie prírody, človeka a vôbec všetkych dobrých vecí; čo dokazujú i početné, z tohto koreňa pošlé slová, vo všetkych rečach, ktoré sú, či dcérami a či vnučkami Hvalskej pramatky. Uvedem aspoň dajedny príklady; tak v gräčtine Dzevs, devó, dais, dosis, diké, doylos, damar, demó, démos, Dzin, dynatos, dranos, dóreó, duité, diaitaó a j., v gôtčine: deds, dtigan, dtaurp, dtag a j., v slaviančine: Odin, deň, ded, dojka, dieťa a t. ď. Naproti tomu koreň dü označuje hubenie a nivočenie prírody, človeka, dobra, čo tiež početné slová týchže rečí dokazujú; tak v gräčtine: daios, deioó, dyé, dais, dikein, dolios, deima, deinos, dennos, dratos, déris, dory, drakón, drepó, deidó a j.; v gôtčine: daudts, divan, dtaho, dtairko, dtaursan, dtiubs a j.; v slaviančine: Dav, dyveľ, dusiť, ďas, dláviť a t. ď.

Alebo koreň ni označuje v Hvalskej prareči: život roznecujúco svetlo, vlahu, teplo; to dokazujú v gräčtine slová: ainé, anax, anér, anemos, anthos, nama, neauis, nearos, nektar, nemos, nomas, neos, nikao, nymfé, nyos a j.; v gôtčine: anan, ans, ansts, nakads, nithon, nithjis, niujis, nisan a j.; v slaviančine: nietiť, nian (otec), niena, znoj, nebo, a t. ď. Naproti tomu koreň nü označuje skazonosné dejstvovanie tmy a zimy; to dokazujú v gräčtine slová: Enyo, ainos, endeia, eneos, nekas, nekros, nefos, noseó, nosos, nyx, nyssó, onyx a j.; v gôtčine: nadrs, nahts, naitjan, nauds, naus, navis, navistr, nidva, nipjan a j.; v slaviančine: naviť, nuda, nôdza, nič, noc a t. ď.

A takýchto príkladov dalo by sa na stá a stá uviesť zo všetkych rečí, ktoré sú vlastníctvom dcier abo vnučiek Hvalskej čeľade, a ktoré jedine sú v stave vysvetliť nápadné rozdiely medzi početnými, zdánlive z jednoho koreňa pochodiacimi, no mužským prvkom tohože koreňa celky rozlúčenými a preto úplne odchodnými slovami, ako sú na pr. Germanské Halle (od hlü) a Hölle (od hli), Latinské creator (od kri) a crudelis (od krü), Slavianské ráno (od ri) a rana (od ry) a j.