Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
Z dosial povedaného samo sebou rozumie sa, že i v Slovenskej reči najvážnejší zástoj má duševný (mužský) prvok koreňa, t. j. samohláska i a y, lebo i tu pridruženie tohto vokálu ku hmotnému (ženskému) prvku, rozhoduje nad prirodzenosťou, z tohto koreňa pošlého slova a jeho bezprostredních vetiev čili odrodov; či totiž našim pradedom označovať prišlo ním pochopy vzťahom na človeka prajné (belbožeské) a či neprajné (černobožeské).
Vezmime na pr. hmotný (ženský) prvok b; — polkoreň slova je tu; ale môže z neho ešte voždy byť i boh i bes (čert), dokiaľkoľvek nepridá sa mu duševný (mužský) prvok i alebo y; teprv tohto pridruženie určí prirodzenosť koreňa, vzťahom na človeka, belbožeskú abo černobožeskú. — Pridružme tomuže hmotnému (ženskému) prvku duševný (mužský) prvok i; máme — vzťahom na človeka — černobožeský koreň bi, peň biť, vetvy: boj, bič, bôl, bes, bieda, betiar, blen a t. ď; pridružme mu avšak duševný prvok y: pak máme belbožeský koreň by, peň byť, vetvy: baviť, boh, bača, bán, býk, buk, bylina a j.
Takto má sa vec so všetkymi koreňami našej reči; a zvláštné je i vo slovenčine to, že y a i ustavične premieňajú túto svoju — belbožeskú a černobožeskú — vlastnosť; t. j. nie žeby na pr. y voždy označovalo pochopy, vzťahom na človeka prajné, a naproti tomu i voždy len neprajné: leš ony, pridružené ku hmotným prvkom, ustavične zamieňajú túto svoju úlohu. Nasledovne v dialšom, na týchto hmotných prvkoch osnovanom rozvoji koreňov, nezakladá sa význam, čiže duch na tom, jaká je jeho hmotná stránka, alebo jakú spoluhlásku má v koreni, lež zakladá sa na tom, jaká duša je v tej hmote, čiže jaký je sám duch, alebo jaká samohláska (i či y) pridružená je ku hmotnému prvku koreňa.
Korene našej reči sú na pr.
1. jednoduché
a) belbožeské: by (byť, boh, býk) li (liať, ľub, ľud) ty (tyť, tuk, Tur) di (diať, doj, deň) ni (niť, nebo, vznik) ri (roj, rod, ráno) a t. ď. b)černobožeské: bi (biť, bes, boj) ly (láť, lož, les) ti (ťať, tĺk, tisk) dy (dav, duť, ďas) ny (nyť, nič, noc) ry (rov, roh, rana) a t. ď.
2. složené
a)belbožeské: kri (krv, krm, kriet) hly (hlava, slovo, zlato) mli (milý, mlieko) pri (priať, Preja) a t. ď. b)černobožeské: kry (krivda, krč, skrt) hli (zlý, hlad, hlen) mly (mleť, malý, moľ) pry (prať, prak) a t. ď.
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
Galéria obrázkov
Obrázok
