ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Znajúc teraz už koľkotoľko príbytky, odev a potravu Hvalskej čeľade, prizrime sa ešte trochu i jej nástrojom vôbec, menovite ale zbrani a náradiam.

Dajedny nástroje boly z dreva (palice, kôly, háky a j.) dajedny z kameňa.

Drevenné nástroje hotovila pre človeka príroda, ktorá tu i tu dávala jim aj zvláštné, k potrebám človeka nadmier výhodné podoby. No akékoľvek boly tieto prírodou hotovené nástroje, človek jich vtedy nevedel ináč šlechtiť a k svojim potrebám zručnejšími urobiť, nežli opaľovaním. Po drevenných nástrojoch tohto veku, samo sebou rozumie sa, nezostalo voskrz žiadnej pamiatky; jedine naša reč obsahuje dajedny narážky, z nichžto aký taký úsudok utvoriť si možno o nich. Tak na pr. palica hotovená bola prepalením dhšieho dreva na dva alebo viacej kusov a opaľovaním jeho ratolestí. Žrďka sa teda pálením polila na dve poly; keď ale hrubšie brvná abo kláty prepálené boly dĺžkou na dve poly: hotová bola polica. Po mnohých storočiach rezanie dĺžky, nazvané bolo pílením.

Pri kamenných nástrojoch naších drievnych otcov nie sme s úsudkom našim odkázaní už jedine na rečové pamiatky, lebo tieto nástroje nezničil čas a početne nachodia sa ony po celej zemi, v rozličných vrstvách pôdy. Takéto kamenné nástroje upotrebovali v tom drievnom veku všetky národy, a dľa nich menuje sa on i kamenným vekom.

„Meno kamenného veku je veľmi charakteristické, — hovorí Dánsky kráľ Fridrik VII;^[19] — lebo kameň bol pre ľudí tohoto veku tým, čím pozdejšie staly sa nám kovy. Ako terajší vek, s celou úsilou vynálezčivosti, snaží sa po upotrebovaní kovov, a skutočne i upotrebuje jich, ku cieľom dosiaľ neznámym; tak i ľudia kamennej doby, všetkými svojimi telesnými aj duševními silami len ta čelili, aby stať sa mohli pánmi ríše kamov a skál, a aby aj z tych najmenších kamienkov hotoviť mohli najnežnejšie nástroje. Kameň jim bol všetkým, jeho upotrebenie bolo jim cieľom života; veliké ťažkosti, nedokonalosť nástrojov a vznešený cieľ: vzbudzovaly a udržovaly jejich spôsobnosť skúmania, pak ducha rozumnej vynálezčivosti a neúnavnú vytrvalosť, akú často obdivujeme i pri nevzdelaných národoch.“ A vedomec Worsael, povedal,^[20] že kamenné nástroje sú veľazanímavé nielen ako pamätníky najdrjievnejších ľudí, ale i jako ľudského umstva prvotiny, ktoré dejopis vykázať môže.