SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Úsčep 33. Oheň a odev

Isté je, čo tiež početné nálezy dokazujú, že už človek jazkyniak, ktorý trápne viedol nerovný boj s medveďami, mamuthmi a inými opachami prasveta, aby ochránil sa pred zimou a mrazom, vedel si trením dvúch dreviec rozžať oheň a upotrebiť ho nielen k zohrievaniu sa, ale i k vareniu, pečeniu a t. ď., poneváč na pr. v prvej z výšmenovaných jazkýň nalezené boly popri kosťach človeka a koštialoch mamutha, v tej istej vrstve zeme, už i hlinené strepy nemotorne shotovenej nádoby, ktorá — dľa úsudku znalcov — napred na slnci veľmi vysušená, a potom ešte i vo vatre vypálená byť musela.

Vierepodobne do tejto doby spadá už i riadné upotrebovanie zvieracích koží, čo prvého odevu a ochrany proti zime, a následkom toho i postupné rednutie vlasov na ľudskom tele. Že medzitym človek čelo, nos a vyšnie časti líc nikdy zarastené nemal, na to poukazujú slová čelo (V: 27), hlava (holý, hladký od hly V: 27), nos, (od niť XII: 11, Lat. nitere); alebo že prvý vyšespomenutý odev človeka zakrýval len jeho plecia, driek a brucho, to svedčí slovo noha (od nahý, VIII: 11).