Zlatý fond > Diela > Slovenské bájeslovie


E-mail (povinné):

Viliam Pauliny-Tóth:
Slovenské bájeslovie

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 13 čitateľov


 

Úsčep 64. Spojenie medzi živými a mrtvými

Aby som dajedny z tuná uvedených momentov vierouky naších drievnych otcov, čo skutočne jestvovavšie ukázal, uvediem aspoň jednu z naších starších národních piesní, ktorá nám to, čo dosiaľ povedané bolo, čiastočne i prakticky objasní. Je to „pieseň siroty“, a znie nasledovne:

Mať moja, mať moja za dvoma horáma, Už ma hlávka bolí, čo plačem za vama. Hlavička ma bolí, len tak pobolieva, Lebo ste ma malú, mamko, odumrela. Čierná zem, čierná zem! vydaj mi mamku ven, Nech sa ja mej mamke horko vyžalujem. Keď sa vám ja, mati, počnem žalovati, Bude sa zem triasti, kde budeme státi.

Tu sa teda osirotelá deva prihovára ku svojej nebohej matke, a síce najprv ku tej časti jej bývalej zemskej bytnosti, ktorá je „za dvoma (sklennýma) horáma“ t. j. v navi; lebo na prvej sklennej hore je raj, na druhej stan, a teprv za touto druhou horou nasleduje tretia, t. j. hora navy. Prihovára sa teda k duši, o ktorej vie že žije „za dvoma horáma“. Zatým prihovára sa i k hrobu, prosiac ho, aby jej vydal drnejúco telo mamky; nasledovne predpokladá o hrobe a zemi: citelnosť; lebo predpokladá, že ju ten hrob vidí, čuje, rozumie, bo ináč, keby tak nebolo, iste by sa mu neprihovárala. Konečne prihovára sa i k bezdušnému telu, uverivšia, že jej čierná zem vydala už matku, t. j. že mamkín hrob, následkom vrelej prosby osiralej dcéry, je už v takom stave, že ju plačúcu a žalujúcu sa počuť môže v ňom spočívajúca mrtvola mamky. Tejto teda sdeluje svoj veliký bôl a žiaľ nad svojou opustenosťou, ujisťujúc mrtvolu, že keď povstane trochu, a vypočúva jej žaloby, triasť sa bude i tá citom nadaná zem, „na ktorej (spolu) stáť budeme.“ Z tohto zrejme vysvitá istý hrobový život bezdušného tela; poneváč keby neverila sirota, že ju mrtvola matky vidí, čuje; rozumie: iste nežalovala by sa jej tak horko, uprimne, bolestne; ba predpokladá o nej i možnosť povstania, lebo o státí hovorí v množnom počte.

Ba máme piesne i povesti, v níchžto milenka dovoláva sa na vojnu odišlého milenca, ktorý nato v noci na koni prijde pre milenku, čo umrlec, a pojme ju sebou do dialnej krajiny — do hrobu. Takúto krásnu balládu počul spievavať náš znamenitý spisovateľ Št. Hyroš; no bohužiaľ, čo historik nepripisujúc jej zláštnej ceny, nezachoval ju. I Bürger svoju balládu „Lenóru“ napísal dľa povesti, ktorú medzi Slovinským ľudom počul.

A takýchto piesní, jíchžto hlbokého mythologického významu si, pravda, málo kto povšíme, my Slavéni máme veľmi mnoho; lebo nie len to sú mythologické piesne, v ktorých prichodí slovíčko Parom, Beťah, Rarášek a t. ď., — ba z týchto často mnohé, krom toho jediného, i to už kresťansky chápaného slovíčka, ani zbla mythologie neobsahujú, — ale i tie, a síce hlavne tie, v ktorých nie hľadane, lež prostoducho, a predsa nadmier verne zrkadlí sa bájeslovný spôsob hľadenia na svet, prírodu a ľudí, čo nesfalšovaný odblesk ducha naších drievnych otcov.

Tak na pr. i ohľadom toho, v posledňom úsčepe pripomenutého dávania znakov živým skrze mrtvých o jejich osude, jak krásne, jak verne líči túto vieru naších predkov známá pieseň:

Hory, hory, čierné hory! Však nad vami smutno stojí. Sestra bratu hlávku myje, Do vojny ho vypravuje. „Ach bračok môj premilený! Kedy že mi prijdeš z vojny?“ „Sestra moja premilená! Vyzri ty von po tri rána.“ Prvé ráno von vyzrela, Biele zore uvidela; „Ach Bože môj premilený, Už je môj brat ozbrojený.“ Druhé ráno von vyzrela, Červené zore videla; „Ach Bože môj premilený, Už je môj brat v prudkom ohni.“ Tretie ráno von vyzrela, Čierné zore uvidela; „Ach Bože môj premilený, Už je môj brat dorúbaný.“

Sem patrí aj pieseň o venci, ktorý lúčiaci sa milenec dal milenke, aby ona vedela, čo sa diať bude s milým na vojne:

Keď on (venec) bude zvädlý: To som dorúbaný: A keď bude suchý: To som dostrielaný: Keď sa nepremení: Vedz, že som ja zdravý.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.