ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V predošlom úsčepe vo 4. bode som povedal, že substantiva najstaršej formácie mávajú predporu o, ktorá u rozličných dcier Hvalskej čeľade rozličné premeny podstúpila, na pr. Odin, Adon, Athene. Výslovne poznamenávam ešte raz o predpone o, že

1. Po priložení samohlásky o ku koreňu slova, často odhadzuje sa mužský prvok (i abo y), ale tak, že i takto sformované substantivum potom tiež podržuje svoj, už raz prijatý, belbožeský abo černobožeský ráz, dľa toho, aký mužský prvok pôvodne pridružený bol k ženskému prvku.

2. Predpona o niekedy zmenená je v Slovenčine na u;

3. Predpona o, v terajšej našej reči, veľmi často zmenená je na ja, je, ji, jo, ju.

Dôkazy:

a) Koreň ty, peň tyť (mohutneť) s predložkou o dá oty; s vynechaním mužského prvku y, zostane ot = Vater, otec — Väterchen, (Maďarské atya). Mužský prvok y — ako už pripomenuto — v dialšom rozvoji voždy prechodí do av, ov (tak ako i voždy do oj, aj); nasledovne z koreňa ty rozvine sa tav, a keď sa tomuto predloží predpona o: povstane slovo otava, zotaviť sa; avšak predpona o mení sa i na ja, je, ji, jo, ju, — tak i vo forme ot, zmenilo sa o na ja a povstalo jat, odtiaľ jatel, jatelina.

b) Koreň by, peň byť = sein, s predložkou o dá oby — ambo (oby-dva skrátene oba); odtiaľ „obyť kobylu“ = die Stutte belegen lassen (vraví sa i „horovať“); o zmenené na ja, je, ji, jo, ju: dá jebyť, čili jebať — stuprare. Ta nachodí svoje rozlúštenie i slovo ba-stard = sprznenec (krvou), od oby a stor (syn) abo stra (dcéra). Mohutné pokolenie Bastarské čili Bastarnské bývalo v severňom Sedmihradsku a Bukovine; povstalo ono z miešaniny Sarmatov s Germany, čili Slavianov s Nemci. Sám Tacitus hovorí, že nevie ku ktorým z nich počítať má týchto „Pevcínov, ktorých niektorí aj Bastarmi nazývajú.“

c) Koreň li, peň liať, musel mať voľakedysi — ako už pripomenuto — význam slovu plodiť pribuzmý; to dokazujú mnohé z neho pošlé vetvy, ako ľúbiť, ľud, Lepa, Lada, Lema, Läľo, láska, po-lad (plod), po-lemä (plemä) a t. ď. Teda koreň li s predponou o dá oli; s vynechaním mužského prvku i, zostane ol, čili — s premenením o na u — úl t. j. plodište, Brutstätte. Slovo úl znamenať muselo voľakedysi nielen príbytok včiel, ale i príbytok ľudí; to dokazuje terajšie, z neho povstalé slovo ulica t. j. celý rad úlov čili ľudských príbytkov, a Čerkeské oul = dedina. Premenením predložky o na ja, je, ji, jo, ju: povstalo júl = ploditeľ, rodič (Julius, Jolnir, Jol-Fader); z tadiaľ i jeleň, jelito a j. — Meno Julín znamenať mohlo teda obec, alebo i ostrov čili oliatu kopninu.

d) Koreň di, peň diať, s predponou o, premenenou na u, dá udi, a po odhodení mužského prvku i, zostane úd das Glied, v Arabčine premenilo sa o na je vo slove jedd ruka. Keď sa ale koreňu di predloží predpona o, dá on slova Odin der Thäter, v terajšej diminutivnej forme odinec, dobrodinec Wohlthäter. Predpona o keď premení sa na ja, je, ji, jo, ju: dá formu jedin čili jeden najvyšší dejca, dojca, i dajca sveta i ľudí.

e) Koreň hy čili žy, peň žyť (žať, žnúť, žhať) s predponou o, dá ohy, po odhodení mužského prvku y, zostane oh (Maďarské ég), odtiaľ oheň; zo slova oh, po premenení predložky o na ja, je, ji, jo, ju: povstalo juh a južný, jag a jagať, jas a jasný a t. ď.

f) Koreň sy (peň syt sať), s predložkou o premenenou na u povstane usyt, skrátene ust, odtiaľ ustá der Mund (ostium); vo slove ust čili ost, keď premení sa predložka o na ja, je, ji, jo, ju: povstane jesť = essen.

g) Koreň ni, peň niť (durativum nietiť) s predponou o dal oni, odtiaľ drievné, teraz už vôbec vyhynulé slovo onia, oňa (anya, anus, Ahn-frau), toľko čo nietiteľka života, čili matka, a u nás dnes ešte, ale už len bez predpony o užívané nian, nianko der Vater; vyhynulé nien der Onkel, a podnes užívané niena die Tante. Predložka o, keď premení sa na ja, je, ji, jo, ju, dá jun, juný, junák, junec, junoch a t. d.

h) Koreň ri, peň riať = zeugen, odtiaľ riť = genitalia, s predponou o dal ori (oriri, ortus), odtiaľ orol t. j. — dľa povesti — preporodzujúci sa.^[12] Zo slova ori, po premenení predložky o na ja, je, ji, jo, ju, a po odhodení mužského prvku i: povstalo jar der Lenz (Nemecké Jahr, ponevač sa rok s jarou počínal), jarý, jarec a j.

i) Podobne i koreň ry, peň ryť, dá orať čili orývať; pak drievné orok, teraz jarok.

k) Koreň vi, peň viať, dal ovo (von, vonku) teraz javo, odtiaľ zjaviť, javný a j. Zo pňa viať s predložkou o na u premenenou pošlo ovať, uvať, terajšie ufať — hoffen. Zo slova vev, ovev pochodí i Rímanské Juves-piter, čili Jupiter, Jovis t. j. vekovec (Kronion) otec.

l) Podobne koreň my, peň myť, s predponou o dal omy, odtiaľ oma čili jama — mokrá priepasť, bytovisko vodních besov, a jamník, vodní bes čili čert.

m) Konečne, že predložka o mení sa na ja, je, ji, jo, ju, dokazujú ešte veľmi mnohé slová, na pr. jablo (Apfel) od oblý; jadro od odretý; jizdba (izba) od ozeďba; jazyk od ozyvok a t. ď.