Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
V tejto najdrievnejšej dobe trápného ľudského života a hrozných nepretržených bojov s dravými opachami prasveta, náboženský cit človeka zaiste obmedzený bol na milovanie toho, čo mu vítaným bolo: svetlo, oheň, teplo (slnce), a na strach predtým, čo mu nebezpečným bolo: tma a zima, pak hlavne tie velikánske močiare (jamy) a lesy, luhy, hory, obávané to bytoviská a pelechy hadov, jašterov, mamuthov, hyän, medveďov, vlkov a j., s nimiž boriť sa musel človek o svoj trápny život.
V horách t. j. na vrchoch lesami pokrytých, dľa jeho predstavovania, horel nie obživujúci (rodivý), lež usmrcujúci oheň, a vtedy on toto svoje peklo, jakožto najhoršie korenište hrúzy, horkostí a hriechu, nazýval gurou (Mandragora = Höllenmutter), preto klčovanie lesov, jakožto sídlovísk zla, dravosti a lesti, považoval za najväčšiu zásluhu človeka; tak že kde bolo po lesi, tam nastala preň radosť čili poles (ples), bo tam cítil sa byť bezpečnejším pred nezpodievanými nápadmi dravcov.
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
Galéria obrázkov
Obrázok
