Zlatý fond > Diela > Slovenské bájeslovie


E-mail (povinné):

Viliam Pauliny-Tóth:
Slovenské bájeslovie

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 13 čitateľov


 

Úsčep 31. Jazkyne

O veľa, bezpečnejšie úkryty poskytovaly človeku početné jazkyne, ktoré najčastejšie sú vo vápenci, sadre a dolomíte, a ktoré vlastne len behom dlhých časov vodami povymývané boly. Vierepodobne naučil sa človek i tieto úkryty za príkladom zverov poznať a ku svojej bezpečnosti obrátiť, lebo to je dokázané, že vtedy veľmi početné divé zvery v jazkyňach malý svoje stálé bytoviská a brlohy; tak na pr. v jazkyni pri Gailenreuthe, behom 90 rokov, nalezeno koštialov z asi 800 predpotopných medveďov, a Buckland tvrdí, že v jazkyni Kuhloch, vo Franksku, nalezeno toľko takejto kostnej zeme, že s istotou, zavierať sa dá, že v tej jazkyni — pravda, možno že behom viacej tisícročí — vyše 5000 predpotopných medveďov zahynúť a shniť muselo. Ostatne v Europských jazkyňach nalezajú sa nielen koštiale medveďov, ale i hyän, veľmačiek (tygrov), vlkov, lišiek, veľažrútov a j. Niekde nalezené boly ešte i lajná hyäny, tak zachovalé, že jich strážníci zveríncov naskutku poznali.

Popri kosťach týchto tuná vypočítaných dravcov nalezené boly aj kosti koní, jeleňov, mamutov, rinocerosov a j., ale už len zlomkovite; dôkaz to toho, že tieto slabšie zvery boly korisťou tamtých. Z nesčislného počtu týchto kostí teda zrejmé je to, že vtedy, ako už rečeno, žily nesmierné množstvá ľútych zverov, ktoré valne znebezpečovaly jestvovanie bezzbranného človeka. Preto rád uťahoval sa on vtedy do jazkýň, kde nielen že mal ochranný úkryt pred víchrom, dažďom a zimou, lež — po zatarasení vchodu — jedine tam cítil sa byť v úplnej bezpečnosti. Dôkazom toho je, že takmer vo všetkých jazkyňach nachodia sa ľudské kosti, a síce spolu s koštialmi mamutha, hyäny, veľjeleňa, v tej istej vrstve nánesu. Tak r. 1852 v jazkyni pri Aurignacu (v departemente vyšnej Garonny) nalezeno bolo 17 ľudských kostier spolu s mnohými kamennými nástrojami; podobné nálezy učinené boly v jazkyňach Cro-Magnon, Bize, la Chaise, Engihoul, Moravské Blansko, Vypustek, Býčí skala a j. Početné jazkyne v Uhorsku niesú ešte prírodozpytcami náležite preskúmané a časom istotne objavené budú v nich mnohé velezanímavé nálezy. Roku 1874 i v novoobjavenej jazkyni vrchu Mnícha v Liptove vykopal p. Majláth človeka jazkyniaka. — Takéto ľuďmi obývané jazkyne vierepodobne nazývaly sa brlohami (od bry, brániť a li ležať) vtedy asnaď bral-lohami, na čo poukazovať zdá sa i pozdejšie, od Slovákov požičané Maďarské slovo barlang = jazkyňa.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.