Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
Keď raz Odinbohu privlastnená bola podoba človeka, pomaly síce, ale celky prirodzene nasledovať muselo i korollárium tohto smyselného predstavovania si prvého božestva, že totiž jeho plodivosť a rodivosť deje sa tiež ľudským spôsobom, nasledovne že i Odin musí mať svojej božskosti dôstojnú družku života, čo spolupôsobiacu mocnosť plodivosti prírody.
Túto novú uku svojich prvých národních mudrcov obecný ľud Hvalskej čelade vierepodobne tým ochotnejšie prijal, z čiastky, že mu učenie o medzičníctve Odinboha ťažko bolo k pochopeniu, z čiastky, že ňou určitý zástroj dostal sa k druhému nebeskému veletelesu, totiž liene čili lúne (XVIII: 7), ktorá, ač vlastne medzičníky splodenou dcérou Odina bola,[37] takto stala se vernou, manželkou a životo-súprahou plodivého Odinboha, čili spoludejúcou a spoludojčiacou, ženskou, teda Devou prírody.
A toto meno Odinovej dcéry a manželky zaiste i úplne zodpovedalo vtedajším pochopom o tejto druhej bohbe, čili božskej bytnosti; lebo meno Deva je, toho istého koreňa čo Odin (V: 1), — sú to teda vzájomne sa doplňujúce božstvá božieho deju čili tvorenia, a jako také sú ony blahodajnými prameňami plodivosti a rodivosti prírody. Menovite on bol bohom svetla, tepla, dňa: ona bohyňou vlahy, vody, nádeje; on dobrodajným diedom: ona dojkou (dodou, ďunďou) sveta; on skrze svoj nebeský oheň dejcom stvoriteľom divných diel sveta: ona dažďom a nadájajúcou devou týchto detí prírody.
I prabôh Parsov Adity mal za ženu bohyňu Aditi, o ktorej podobne udáva sa, že bola dcérou Dakšovou, t. j. dcérou pak manželskou čili Dadž- čili Dadi-boha, teda Odina; ba i o Trojánskej Heliene spieva Homér, že bola dcérou Dzin-a, čili Zeusa.
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
Galéria obrázkov
Obrázok