Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
Druhým synom Odina a Devy bol Krt (XIX: 15). Dľa úsčepu 19, bodu 6, keď ku složenému ženskému prvku kr, pridá sa mužský prvok i: povstane i belbožeský složený koreň kri, peň kreť, vetvy okriať, kriatnuť, krsnúť, kresať (oheň), kriesiť a t. ď.
Ako z týchto z koreňa kri pošlých vetiev jasne vysvitá Kriet (Krt) čili Kries (Krs) bol belbohom času, čili bohom kriesenia života prírody a ľudí, a preto udržala sa posvätná pamiatka jeho blahodajného pôsobenia, takmer u všetkých plemien Slavian veľnároda. Ako už pripomenuto krěs značí v staroslavénčine solstitium, kresy u Slovincov Sväto-Vajanské ohne, kresiti se v srbčine: stkveť sa; ba v mestečku Krška, kde kedysi veľké Rímanské mesto Neviodunum stálo, vykopaný bol kameň s nápisom: Invicto deo Charto Neviodum; dôkaz to toho, že náš Kriet (Kriato, Krodo, Chrodo, Kršo) i od Rimanov ctený bol tam, kde títo v bližšom styku žili so Slaviany.
U Rusov menoval sa tento boh Chrs-om, a vyskytoval ešte i medzi bohami tretej doby, jíchžto modly velekniaho Vladimir bol dal postaviť v Kyjeve: „Peruna drěvjana… i Chorsa, Daždboga i Striboga i Semorgla i Mokoš.“ — Christoljubec pak píše: „Věrujušče v Peruna i v Chorsa i v Mokoš i v Sima.“
O autorovi

Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.