ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zdáliž odinboh Helo bol jeho ctiteľmi už i vyobrazovaný, t. j. či jemu ku cti robené boly sochy alebo nie: nevedomo; len možným zdá sa mi byť, že poneváč už v tejto dobe bájeslovia, pripisovaná bola Odinovi podoba človeka, že už vtedy činené byť mohly prvé pokusy napodobnenia ho z dreva. Medzitým jestli dialo sa i dačo takéhoto, istotne to bolo len veľmi lichým pokusom vyobrazenia, a v najlepšom prípade: náhodou nalezený kus sukovitého dreva, kus skrpatelej ratolesti, abo kus vyschlého koreňa, ktorý tu i tu možno že svojou podobou ponášal sa trochu na človeka; ba asnaď záležať mohlo toto napodobňovanie i z opalovania klátikov abo hrubých koreňov, ktoré veci — ako známo — ešte i v poslednej dobe Slavénskeho bájeslovia považované boly za symboly bohov (menovite černobohov čili besov), na čo upomínať zdá sa medzi iným aj hádzanie opálených klátikov dňa 21. marca do vody, pri speve a tanci.

No ešte vierepodobnejším zdá sa mi byť, že ako na viacej stranách Slovenska nachodia sa jakoby zo zeme vyrostlé, na ľudské postavy sa ponášajúce skaly (Súlov, Prosiek, Vrátna a j.): tak mohla sa nachodiť i na svahoch a výbehoch vysokých hôr, na južnom pobreží Chvalinského mora, takáto skala, ktorá nápadne ponášala sa na podobu človeka a ktorú ľud asnaď za zemskú postavu nebeského Odinboha považoval; pak dajúc jej názov balv, bolv, bolvan (XVI: 5) jej sa koril a modlil. Na slovo balv upomínať zdá sa i meno Assyrského boha Baala, Fenického Baela a t. ď. (Prívesok an, an, padá do pozdejšieho veku, tak ako pri slovách kam-eň, krem-eň, pram-eň, plam-eň a t. ď.)

Vzťahom na sochy ešte poznamenávam, že slová suchý, sochor, socha, raz-socha zdajú sa byť príbuznými; čomu keby tak bolo, mali by sme aspoň akú takú narážku na najstaršie sochy Hvalskej čeľade.