Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
Z bádania reči vysvitá, že vek našho bájeslovia najpríhodnejšie delí sa na tri odseky času, a síce:
1. na dobu lovectva,
2. na dobu pastierstva a
3. na dobu roľníctva;
alebo — rozdelíme-li tie doby dľa panovania jednoho najvyššieho boha, pána a náčelníka všetkých ostatních bohov:
1. na dobu Odina,
2. na dobu Tura a
3. na dobu Vieta;
abo prijmeme-li u zpytateľov predhistorických starožitností teraz už povšechne prijaté rozdelenie,
1. na kamenný,
2. na broňový a
3. na železný vek.
Kamenný vek rozdeluje sa opäť na dva odseky, a síce:
a) na paläolithický a
b) na neolithický.
Kamenný vek bájeslovia počína sa so stvorením človeka, a končí sa s rozčesnutím Hvalskej čeľade na viacej plemien; broňový vek našho bájeslovia trvá od rozídenia sa Hvalskej čeľade, čili od osídlenia sa Slavénov medzi Čiernym morom, Baltom a Dunajom, až asi po rok 200 pred Kr.; železný vek ale trvá od r. 200 pred Kr., až po rok 863 po narodení Krista Pána.
Samo sebou rozumie sa, že toto rozdelenie, menovite dotyčne druhej a tretej doby, vzťahuje sa jedine na nás Slavénov a našich drievnych predkov, poneváč nestojí to, žeby takéto rozdelenie vekov kultúrneho postupu u všetkých národov spadalo do jednoho a toho istého času. Ägypťani na pr. už 2 — 3 tisíc rokami pred Kr. znali železo, lebo v jednej pyramide, medzi skalami, nalezené boly železné nožnice; k nám ale dostala sa známosť železa teprv asi 200 rokami pred Kristom. Trojánska válka padá do broňovej doby, podobne i založenie Rímu, lebo tohočasní hrdinovia ešte nemali železnej zbrane; v severnej Europe ale bola vtedy ešte kamenná doba v najlepšom kvete; v Anglicku ešte v XI. století mali kamenné zbroje a t. ď.
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
Galéria obrázkov
Obrázok
