ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Z bádania reči vysvitá, že vek našho bájeslovia najpríhodnejšie delí sa na tri odseky času, a síce:

1. na dobu lovectva,

2. na dobu pastierstva a

3. na dobu roľníctva;

alebo — rozdelíme-li tie doby dľa panovania jednoho najvyššieho boha, pána a náčelníka všetkých ostatních bohov:

1. na dobu Odina,

2. na dobu Tura a

3. na dobu Vieta;

abo prijmeme-li u zpytateľov predhistorických starožitností teraz už povšechne prijaté rozdelenie,

1. na kamenný,

2. na broňový a

3. na železný vek.

Kamenný vek rozdeluje sa opäť na dva odseky, a síce:

a) na paläolithický a

b) na neolithický.

Kamenný vek bájeslovia počína sa so stvorením človeka, a končí sa s rozčesnutím Hvalskej čeľade na viacej plemien; broňový vek našho bájeslovia trvá od rozídenia sa Hvalskej čeľade, čili od osídlenia sa Slavénov medzi Čiernym morom, Baltom a Dunajom, až asi po rok 200 pred Kr.; železný vek ale trvá od r. 200 pred Kr., až po rok 863 po narodení Krista Pána.

Samo sebou rozumie sa, že toto rozdelenie, menovite dotyčne druhej a tretej doby, vzťahuje sa jedine na nás Slavénov a našich drievnych predkov, poneváč nestojí to, žeby takéto rozdelenie vekov kultúrneho postupu u všetkých národov spadalo do jednoho a toho istého času. Ägypťani na pr. už 2 — 3 tisíc rokami pred Kr. znali železo, lebo v jednej pyramide, medzi skalami, nalezené boly železné nožnice; k nám ale dostala sa známosť železa teprv asi 200 rokami pred Kristom. Trojánska válka padá do broňovej doby, podobne i založenie Rímu, lebo tohočasní hrdinovia ešte nemali železnej zbrane; v severnej Europe ale bola vtedy ešte kamenná doba v najlepšom kvete; v Anglicku ešte v XI. století mali kamenné zbroje a t. ď.