Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
Slovo Odin čili Jeden (úsčep 21., lit. d) obsahuje v sebe nielen pochop jednoho svetotvoriaceho dejcu, ale i svetoudržujúceho dojcu prírody; lebo din, odin (XVIII: 1) pochodí od diať, čo znamená nielen činiť (dej, jednať, den), ale i nadájať (dieťa, nadievať, dojka). Odin príbuzné je i slovu dívať sa t. j. vo svetle videť (vid, vit, svit, XX: 17), čo zase poukazuje na totožnosť Odina s pozdejším Vietom.
V našej slovenčine neprichodí už samo o sebe slovo odin; no neporušene zachovalo sa ono vo složených slovách dobr-odin a hosp-odin (XII: 3), čo toľka značí, čo dejca dobroty a dejca živnosti čili hospy (srovnaj Lat. hospes, Gräcké hestia, Nem. Gast). Slovo Odin obsažené je — len že už v inej formácii — i v názve boha slnka Dadžboh čili Dadiboh; „Solnce, jegože naričjut Dažbog, Solnce, ježe jest Dažbog.[14] Dadiboh t. j. boh dejca, dojca a dajca, teda stvoriteľ, udržovateľ a dávaveľ. Slovo Dadž prichodí aj v Assyrskom bájesloví v mene boha Mero-dač t. j. dejca, dojca, a dajca myru čili sveta a svetskej moci. Denia značí v Arabskej reči svet, dine náboženstvo.
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
Galéria obrázkov
Obrázok
