Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
„Vládni vzduchom, zemou i vodou!“ riekol Nemec Poľskej kňahyni Vande (viď. úsčep 81.); a skutočne pôsobenie Krieta malo tri kruhy:
prvý na nebi čili v povetrí,
druhý na zemi, a
tretí na mori čili na vodách;
t. j. Kriet, čo kriesiteľ života a blaha, mal svoj kruh pôsobenia v ríši Odina teraz už Svorboha, v ríši Tura, a v ríši Devy; a Kriet vo všetkých týchto troch ríšach kriesil život, a zo zajatia vymáhal krásy prírody v povetrí, na zemi, na vode. Veľmi početné sú tie povesti u všetkých plemien Slavian veľnároda, ktoré vzťahujú sa na toto trojnásobné kriesenie Krieta, čo kriesiteľa prírody a na vysvobodzovanie jej krás zo zajatia tmy a zimy.
Tak Srbská pieseň o Belačkovi, trihlavom vojvodovi „u Ledjanu gradu Latinskome“ rozpráva, že tento strážiac kráľovu dcéru a jej dve služky: zabitý bol od Miloša Vojnoviča.[47] Ľadový hrad zdá sa byť to isté, čo v našich povesťach „sklenný vrch“; v ktorom obyčajne trihlavý drak abo žiarkan stráži jednu, abo i tri kráľovské panny v zajatí, ktoré avšak bezúhonný junák (krásny kriesiteľ Kriet) zabiv draka, vysvobodí. V Českej povesti prichodí černokňažník v železnom hrade s trema železnými obručami okolo tela, ktorý kráľovskú pannu ukrýva vo troch živloch: v povetrí (Svorboh), v zemi (Tur) a vo vode (Deva).[48] V druhej národnej povesti vydaté sú tri panny; jedna za orla (svor), druhá za veľrybu (voda), tretia za medveďa (zem) a hlavním jejich nepriateľom je železný býk (tmi- a zimiboh), ktorého bezúhonný junák (Kriet) zabiť musí, pri čom pomáhajú mu tri zvery.[49] V inej povesti bezúhonný junák, aby dostal pannu (krásu prírody), vykonať musí tri ťažké práce v povetrí, na vode a na zemi; a síce na zemi drevenou sekerou vyťať musí les, na vode bezodnou nádobou vyčrpať jazero, a v povetrí vystaviť zámok. Všetkých týchto a podobných povestí bájočný obsah je ten, že zima v zajatí drží krásu jara a leta, a Kriet, boh času — teda ohľadom na obeh slnka, v istom spôsobe i boh slnka — je ten bezúhonný junák, čo ju vysvobodzuje zo smrtného sna a zajatia zimy. Krása jara a leta zjavuje sa v povetrí, na vode i na zemi, a preto zjavuje sa v našich povesťach aj zimní čas vo svojej personifikácii, čo traja vrahovia, ktorí pomocou trích vecí prekonávaní a premožení bývajú.
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
Galéria obrázkov
Obrázok
